Na tohtoročný lyžiarsky kurz sme sa všetci tešili, ale zároveň sme sa obávali, či budeme mať dosť snehu.
Prudké oteplenie počas jarných prázdnin veštilo skôr jarné počasie a tak sme dúfali, že snehová nádielka vydrží aspoň do
konca nášho pobytu. Plní nádeje sme sa v nedeľu ráno patrične nabalení stretli na Hlavnej stanici. Na kurz nastúpilo 17
žiakov 5.-9.ročníka ovešaných batožinou a lyžami alebo snowboardom.
Dostať batožinu aj žiakov v plnom počte do plného vlaku sme našťastie aj vďaka pomoci starších žiakov
a osobitne deviataka Martina zvládli a čakala nás dlhá cesta do Popradu. Tam naše cestovné peripetie nekončili a po
hektickom presune na autobusovú stanicu v Poprade sme sa všetci zapotili. Našťastie sme aj túto výzvu zvládli a po 50
minútach sme vďaka trpezlivosti šoféra vystúpili na rázcestí Bachledova dolina. Tam nám pán riaditeľ a majiteľ chaty
Erika zobrali autom batožinu a čakala nás posledná časť cesty – pešo k chate Erika, kde sme mali zabezpečené
ubytovanie. Majiteľ chaty a celý personál chaty bol milý a ústretový a na chate sme sa cítili veľmi dobre.
Po rozdelení žiakov do izieb, vybalení a večeri sme si boli obzrieť okolie chaty a svah. Prvý večer žiaci ešte neboli
unavení a tak sa im veľmi nechcelo spať.
Ráno pršalo a tak sme absolvovali aspoň teoretickú prípravu na suchu. Poobede sa vyčasilo a tak sme žiakov
rozdelili do družstiev na družstvo snoubordistov, lyžiarov – začiatočníkov a lyžiarov – pokročilých. Snoubordisti sa už ráno
zoznámili so svojim inštruktorom Mgr. Ondrejom Fabom, ktorí sa o nich na svahu veľmi pekne staral.
Pre niektorých začiatočníkov boli začiatky dosť ťažké a nedostatky v kondícii sa tiež hneď ukázali. Taktiež
snowboardisti sa rýchlo zoznámili s kvalitou mokrého snehu a hlavne oveľa ťažšie sa vyrovnávali z nástrahami lyžiarskeho
vleku. Tam zas mali lyžiari výhodu a jazda na vleku im nerobila problémy. Po doobedňajšom výcviku sme sa naobedovali
a po krátkom oddychu nás čakal poobedňajší výcvik. Po ňom nasledovala hygiena, sušenie vecí, večera a večerný
program. Večer sme mali k dispozícii spoločenskú miestnosť s pingpongovým stolom, televízorom a možnosťou
občerstvenia v bufete. Všetky možnosti žiaci vo veľkej miere využívali.
Každý deň žiaci – hlavne začiatočníci robili menšie pokroky a tak všetci úspešne zvládli lyžiarsky svah. Niekto
s menším počtom pádov, niekto s väčším, ale našťastie sa všetky pády zaobišli bez úrazov.
Kurz ubiehal rýchlo a ani sme sa nenazdali a bol piatok – čas odchodu. Ráno snežilo a po doobednom lyžovaní
a snoubordovaní sme boli všetci mokrí. Po zbalení a obede sme sa rozlúčili s personálom chaty a s nádejou, že sme zbalili
všetko, sme sa vybrali na zastávku. Našťastie autobus zachádzal až do Bachledovej doliny a tak sme boli na zástavke za
pár minút. Opäť nás čakalo nakladanie batožiny do autobusu a po vyložení v Poprade presun na železničnú stanicu. Už
sme to však mali nacvičené a zvládli sme to bez strát, hoci mladší žiaci mali trochu problém odniesť si batožinu. Po
vzájomnej výpomoci sme to zvládli. Vlak nás opäť nesklamal. Bol plný a mali sme trochu problém naložiť batožinu tak,
aby bola ulička medzi sedadlami priechodná. Po viacerých úpravách batožiny sme to zvládli a 5,5 hodinovej ceste sme
o 21.00 dorazili do Bratislavy. Z dôvodu zrážky vlakov a obchádzku cez Galantu sme nabrali hodinové meškanie, a tak
sme boli všetci šťastní, že sme sa po vystúpení z vlaku konečne mohli nadýchať čerstvého bratislavského vzduchu.
Rodičia žiakov pomohli s vykladaním batožiny a po zvítaní s blízkymi sme všetci plní zážitkov a unavení prišli
domov.
Chcem sa ešte raz poďakovať celému personálu chaty za vytvorenie príjemného a pohostinného prostredia pre náš
pobyt, inštruktorom za ich obetavú prácu a všetkým žiakom za to, že sme to celé zvládli s výnimkou jedného malého
zdravotného problému a viacerých porušení večierky vcelku v pohode a bez väčších problémov.
Už teraz sa tešíme sa na budúci lyžiarsky a snowboardingový kurz.
